Lúka je fytocenóza bez poschodia drevín, ktorú tvoria prevažne trávy a byliny, je to taktiež spoločenstvo organizmov žijúcich v pôde a v rastlinnom kryte.
Spoločenstvo rastlín je ovplyvnené expozíciou, nadmorskou výškou, druhom pôdy a klímou. Lúky vznikali väčšinou antropogénou činnosťou (odlesňovanie), prirodzené lúčne ekosystémy sa vyskytujú iba v alpínskom pásme v pohorí nad hornou hranicou lesa a predstavujú najstabilnejší lúčny ekosystém.
Klíma lúk je odlišná od klímy lesov, pretože lúka nie je uzatvorený komplex ako je lesné spoločenstvo. Pohlcuje viac slnečného žiarenia, sú tu väčšie teplotné rozdiely a amplitúdy. Dopad zrážok na pôdu je väčší ako u lesných porastov, pretože zrážky sa nezachytávajú v takom veľkom množstve ako u lesných biocenóz. Prúdenie vzduchu je tu výraznejšie, pretože v lese je viac prirodzených prekážok, ktoré obmedzujú prúdenie vzduchu. Snehová prikrývka je na lúke väčšia ako v lesoch, pretože celé množstvo zrážok vo forme snehu dopadne na pôdu a nezachytáva sa v korunách stromov, ako je to pri lesných spoločenstvách. Vlhkosť pôdy závisí od hladiny spodnej vody a výskytu vodných tokov v jej okolí. Vlhkosť pôdy zároveň ovplyvňuje aj výskyt rastlinných druhov.

Lesný ekosystém

Lesný ekosystém tvoria všetky organizmy žijúce v lese a neživé prírodniny lesa. Organizmy v lese od seba závisia najmä spôsobom výživy a druhu potravy.

Lesné rastliny sú potravou niektorých lesných živočíchov, napr. veverica sa živí semenami stromov, myš semenami tráv. Niektoré živočíchy sa živia inými živočíchmi, napr. sova loví myši.

Lesné organizmy tvoria podľa vzájomných potravových vzťahov skupiny, delia sa na:

Producent y zelené rastliny (byliny, dreviny) produkujú, vytvárajú pri fotosyntéze organické látky  z anorganických látok

Konzument y živočíchy konzumujú, prijímajú organické látky ako potravu nie sú schopné sami ich vytvárať

Rozkladače baktérie, huby rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov na anorganické látky – živiny rastlín

Zelené riasy a huby tvoria telo lišajníkov a navzájom si prospievajú pri získavaní živín. Takýto vzťah je symbióza – spolunažívanie (navzájom prospešný vzťah).

Kliešť sa živí krvou stavovcov. Žije na úkor iného živočícha ako parazit (cudzopasník). Je to parazitizmus (vzťah prospešný len jednému, v tomto prípade kliešťovi).

Sova loví myši, líška loví zajace. Sú to predátory (lovci), ktorí ....... kŕmiť. Slnečné žiarenie je zdroj energie. V potravových reťazcoch sú základom sú zelené rastliny. Tie sú zdroj potravy pre bylinožravé živočíchy, tie ďalej pre mäsožravé živočíchy – predátory.

Uhynuté telá organizmov rozkladajú pôdne baktérie a iné rozkladače. Dostávajú sa tak do pôdy živiny potrebné pre rastliny.

Les ako celok prežíva dobre, keď sú jednotlivé druhy organizmov a ich počty vyvážené, teda ak je v lese biologická rovnováha.

Zmenšenie počtu alebo premnoženie určitého druhu organizmov spôsobuje narušenie potravových vzťahov – reťazcov a narušenie biologickej rovnováhy.

 

Les je lesný ekosystém, ktorý je tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej vodným a vzdušným režimom.

Les je ekologický systém, v ktorom sú navzájom rozmanitým spôsobom pospájané existencie početných druhov rastlín a živočíchov. Ich špecifické spolupôsobenie má na jeho udržanie v rovnováhe rozhodujúci význam.

Les je spoločenstvo mnohých organizmov – rastlín a živočíchov, ktoré sú na sebe vzájomne závislé, existujúce v podmienkach určitého konkrétneho prírodného prostredia.

Les je rôznorodé spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktorého súčasťou je tiež vzduch, voda a pôda. Je to živý organizmus v ktorom neustále prebieha kolobeh života - zrod, rast, rozmnožovanie a odumieranie.

Les je priestorovo a časovo definované spoločenstvo zložené z biotických a abiotických zložiek.

Les je veľmi dôležitou, nezriedka dominantnou – krajinotvornou zložkou krajiny v ktorej plní prírodné, hospodárske ale aj celospoločenské funkcie.

lesný ekoszstém

Lesné ekosystémy zaberajú v biosfére najväčšiu rozlohu a komplexnosť ich štruktúry umožňuje maximálnu rozmanitosť foriem života. Lesy sú najrozšírenejší typ vegetácie na zemeguli s najväčším priamym využitím slnečnej energie, obehom látok. Sú naj-väčším producentom kyslíka, najvýraznejším faktorom regulácie klímy, biotypom živočíchov, zásobárňou genofondu.
Les tvoria stromy vyššie ako 3m, ak rastú na ploche najmenej 100m, ďalej kry, byliny, machorasty, huby a lyšajníky. Spolu so živočíchmi tvoria zložitý prírodný útvar, v ktorom navzájom pôsobí množstvo rozličných organizmov. Ich špecifické spolu-pôsobenie má rozhodujúci význam pre udržanie ekologickej rovnováhy lesa ako jednotného celku. Les si vo svojom vnútornom prostredí vytvára špecifické kinatické podmienky – fytoklímu, ktorá zaniká jeho odstránením. Povrch lesnej pôdy tvorí hrabanka, čo sú prevažne odumreté rastlinné časti. Tie sa vďaka mikroorganizmom a bezstavovcom, ako sú červy alebo mnohonôžky, postupne rozkladanú až na humus. Les má niekoľko vrstiev: najnižšie je vrstva bylín a machov, ktoré rastú všade tam, kde prenikne cez koruny stromov aspoň trochu svetla. Vyššou vrstvou je podrast, pozostávajúci z krov a mladých stromov. Ďalšou vrstvou sú kmene vysokých stromov, porastené popínavými rastlinami. Najvyššia časť sa volá korunová klenba. Listy rastú vďaka slnečnému svetlu, kvety opeľuje hmyz, vtáky a niektoré netopiere.